Na území dnešného Slovenska zaznamenalo modrotlačiarske remeslo najväčší rozmach v 19. storočí. Produkty vidieckych výrobcov modrotlače ovplyvňovali charakter a farebnosť odevu roľníkov a vidieckych remeselníkov až do prvej polovice 20. storočia. V 50. rokoch bola približne desiatka dielní začlenená do Ústredia ľudovej umeleckej výroby, a v rámci nej niektoré do družstva Kroj. Posledným výrobcom spolupracujúcim s ÚĽUV-om v tejto ére bol Stanislav Trnka z Púchova (1934 – 2010). V ostatnom desaťročí zaznamenávame oživovanie modrotlačiarskeho remesla i využitie modrotlače vo voľnej tvorbe študentov stredných a vysokých škôl, so zameraním na textil, ako aj niektorých dizajnérov. Istotne stojí za zmienku, že 28. novembra 2018 v Port Louis na ostrove Maurícius bol prvok Modrotlač zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Nomináciu predložilo Slovensko v spolupráci s Českou republikou, Maďarskom, Nemeckom a Rakúskom, pričom hlavným predkladateľom bolo Rakúsko.
Výstava v Makovického dome vtiahne návštevníka do tajov výroby modrotlače prostredníctvom obrazovej dokumentácie, či ukážkami rôznych typov modrotlačiarskych foriem. Modrotlač sa v ľudovom prostredí využívala predovšetkým na odevné súčiastky, menej na bytové textílie. Tvorcovia expozície ich prezentujú formou trojrozmerných predmetov, rovnako ako interiérové doplnky a odevné modely z organizovanej produkcie ÚĽUV-u z obdobia rokov 1950 až 2010. Návštevníci sa môžu tešiť i na obrazovú dokumentáciu modrotlače, vzorkovníky a modrotlač v podobe metráže. Nové podoby využitia modrotlače v odevnej produkcii, ktoré vytvorili študenti, dizajnéri i samotní výrobcovia modrotlače, zachytáva posledná časť expozície. Všetky predmety i dokumentácia pochádzajú z fondov Múzea ľudovej umeleckej výroby v Stupave.
