Aktuality

Dramaturgia Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dní v Terchovej bola v ostatných jedenástich rokoch postavená na východiskových myšlienkových bodoch, ktoré programovo rozvíjali tieto kľúčové slová:

• 2014 – UNESCO
• 2015 – Jubileá
• 2016 – Kontinuita
• 2017 – Výmena
• 2018 – Legenda
• 2019 – Muzikant
• 2020 – Otcovizeň
• 2021 – K.R.O.J
• 2022 – K.U.M.Š.T.
• 2023 – M.U.Z.I.K.A.
• 2024 – KORENE

Pokiaľ ide o chystaný 63. ročník Jánošíkových dní (30 júl. – 3. august 2025), východiskovým dramaturgickým, respektíve ideovým bodom bude kľúčové slovo SVADBA – s podtitulom Päť dní na veselí.   

Zdôvodnenie konceptu

V období od 14. do 17. storočia zasiahla územie dnešného Slovenska prisťahovalecká vlna označovaná ako valašská kolonizácia. Počas nej prichádzalo na naše teritórium valašské obyvateľstvo, ktoré sa živilo prevažne horským pastierstvom oviec, a preto osídľovalo najmä vyššie položené horské a podhorské oblasti. Na územie dnešného Slovenska prenikli prví valaskí pastieri v prvej polovici 14. storočia (najzápadnejšie oblasti Východných Karpát). Ich prítomnosť vo Zvolenskej, Liptovskej, Oravskej a Trenčianskej župe, do ktorej neskôr patrila obec Terchová, máme hodnoverne doloženú v druhej polovici 15. storočia. Oprávnene možno konštatovať, že do „konca stredoveku sa valašské pastierstvo rozšírilo vo všetkých oblastiach Slovenska zasiahnutých valašskou kolonizáciou“. Zásadnejší vplyv na charakter osídlenia na Orave a Kysuciach (vrátane Terchovej) mala ale valašská kolonizácia v období raného novoveku – čiže v priebehu 16. a 17. storočia. Valašské obyvateľstvo prinieslo na naše územie nielen valašské právo, osobitnú formu valašskej samosprávy, hrubé valašské súkno, technické zariadenie na vodný pohon a hlavne nové formy chovu takzvaného valašského dobytka (ovce, kozy), ale bezprostredne s ním súvisia aj počiatky formovania tradičnej ľudovej (pastierskej) kultúry na Slovensku. Závery rôznych výskumov jednoznačne dokladajú, že pôvodné domáce obyvateľstvo si osvojilo, prevzalo a rozvinulo kultúru valašských, respektíve ovčiarskych kolonistov. Dodnes registrujeme na Slovensku hojný výskyt prvkov valašskej (valaskej) kultúry. Prejavujú sa nielen v spôsobe života, ale najmä v hudobnom a tanečnom folklóre, hre na píšťalky, gajdy a fujary. Valaský tanec kľúčovo ovplyvnil celú tanečnú kultúru pôvodného obyvateľstva, pastierske piesne boli mimoriadne obľúbené v jednotlivých dedinských spoločenstvách. Muzikanti, ktorí hrávali kedysi na zábavách či svadbách, zvykli bývať hlavne pastieri. Samozrejme, v plnej miere to platilo aj o Terchovej a jej hudcoch.

Neodmysliteľným fenoménom tradičnej ľudovej kultúry bola svadba ako historicky vývinový systém obradov a zvykov sprevádzajúcich uzavretie manželstva, čím sa spoločensky, respektíve sakrálne potvrdila jeho právoplatnosť. Svadba patrila do skupiny rodinných obyčajov a svojím významom medzi takzvané obrady prechodu. Išlo v podstate o vylúčenie mladuchy a ženícha z dovtedajších zväzkov (z rodiny, zo spoločenstva slobodných) a ich prechod i prijatie do novej rodiny, medzi dospelých členov spoločnosti. Aj v prípade Terchovej tak svadba v mnohom zastupovala iniciáciu. Uzavretie manželstva znamenalo nielen spojenie muža a ženy, ale aj spríbuznenie ich rodín. Dôležité vždy bolo – a zostáva dodnes – zabezpečenie potomstva a ekonomickej prosperity novej rodiny. Tieto faktory biologického i sociálneho charakteru určili základný všeľudský obsah svadby. Popri tom sa v nej odrazili aj iné špecifické historické danosti spoločenstva: sociálno-hospodárske podmienky, etnograficko-kultúrne procesy, náboženské predstavy a liturgia, právne a morálne normy (únos nevesty, kúpa nevesty...), etika a iné zložky duchovného i materiálneho života a kultúry. Isteže, aj v Terchovej bola svadba a všetko, čo s ňou akýmkoľvek spôsobom súviselo, fundamentálne prepojená s ľudovými tradíciami, kultúrou, umením, respektíve folklórom.

Terchovská muzika, spev a tanec vždy boli, sú a budú kľúčovým prvkom svadby na terchovský spôsob. Týkalo sa to svadobnej družiny, svadobného sprievodu, svadobných funkcionárov, svadobných hostí, rôznych rituálov a magických úkonov a, samozrejme, svadobnej hostiny. Osobitnou kapitolou je svadobný odev, pričom v tejto súvislosti platí tvrdenie odborníčky, že terchovský kroj plným právom obdivujú mnohí, hoci nie je prezdobený. Ide však o jedinečný a veľmi známy tradičný ľudový odev – najmä ten mužský. Prakticky rovnaký nosili chlapi aj severnejšie, smerom na Kysuce. Autentický odev bol zhotovovaný z ľanu, ktorý sa v týchto horských oblastiach dopestoval ľahšie. Stojí za zmienku, že do Terchovej nikdy neprenikli farebné kartúny ani modrotlač – len brokát a bavlnený satén, čiže lesklé materiály s atlasovou väzbou. „Do krásy odeté“ terchovské ženy aj pri svadbách vždy kráčali s dobou. Len čo boli dostupné tenké a jemné továrenské materiály, začali z nich šiť. Najobľúbenejšie boli priesvitné: mul, etamín, organtín alebo vaper. Doteraz môžeme obdivovať, napríklad, rukávce z nádhernej priesvitnej naškrobenej látky, z ktorej mávali mladé dievčatá aj sukne a zástery.      

S archaickou terchovskou svadbou je od roku 1968 interesantne prepojený konský vozový sprievod – erbový program medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni. Odkazuje na starú tradíciu, ktorá sa v Terchovej kontinuálne rozvíjala (podľa písomných záznamov) minimálne od polovice 19. storočia. Konkrétne išlo práve o svadby, ktoré charakterizovala skutočnosť, že nevestu, ženícha, svadobných funkcionárov a hostí vozili gazdovia na drevených rebriniakoch, vyzdobených rôznymi pestrofarebnými stužkami a inými dekoráciami. Hádam ani netreba uvádzať, že pri všetkých svadobných obradoch neodmysliteľne asistovala terchovská muzika.

Konský voz bol aj tradičným dopravným prostriedkom. Ešte v 60. rokoch minulého storočia spájal osady s centrom Terchovej, ľuďom slúžil na presun do kostola, k lekárovi, na doplnenie zásob potravín... Obyvateľov tak sprevádzal celý život – od narodenia až po poslednú cestu a rozlúčku na cintoríne. Skutočná majestátnosť konského voza sa ale naplno prejavila počas svadieb. Priebeh historickej terchovskej svadby ako prvý zdokumentoval miestny rodák k Michal Vojtek v Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1903 – 1905), ktorý vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine vydával Andrej Kmeť. Fenomén starobylej svadby v kraji Jánošíka neskôr komplexnejšie spracoval Rudolf Patrnčiak (diplomová práca Príspevok k hudobnému folklóru v Terchovskej doline, 1980), čiastočne tiež Ján Miho s Klimentom Ondrejokm (článok Svadba v Terchovej uverejnený v periodiku Rytmus, 1981). Tematika rezonuje aj v knižnej monografii Terchovská muzika od autora Petra Cabadaja (2023). Známy literát Milan Ferko, rodák z neďalekého Veľkého Rovného, ju reflektoval v básni Z terchovskej svadby, Ján Jánošík zas vo svojom Muzikáli z Terchovej (2023).               

Obec Terchová ležiaca na rozhraní Horného Považia, Kysúc a Oravy, v lone prekrásnej prírodnej scenérie, patrí medzi tie lokality, kde sú živé rôzne prejavy ľudovej tradície, pričom mimoriadne je rozvinutá najmä hudobná kultúra. Ako je všeobecne známe, v decembri 2013 bol v azerbajdžanskej metropole Baku prvok Terchovská muzika zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Odborná komisia ocenila mimoriadne osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Zároveň ide o dôležitú súčasť kultúrneho posolstva obce, s ktorým sa identifikujú miestni obyvatelia. Terchovská muzika sa tak zaradila k tým prejavom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú medzigeneračnú komunikáciu pri ich odovzdávaní a šírení. Všetky uvedené faktory vedno so silným medzinárodným presahom, odborným zázemím, nasadením a entuziazmom folkloristov z Jánošíkovho kraja sa pred jedenástimi rokmi podpísali pod spomenuté začlenenie terchovskej muziky do zoznamu UNESCO.

Terchovské jubileá v roku 2025 (výber)

• Milan Šaradin (115. výročie narodenia fotografa a publicistu)
• Vincent Rybár (110. výročie narodenia folkloristu a predníka terchovskej muziky)
• Vincent Synák (100. výročie narodenia a 5. výročie úmrtia spoluorganizátora Jánošíkových dní)
• Vladimír Maruna (85. výročie narodenia spoluzakladateľa Jánošíkových dní)
• Viliam Meško (85. výročie narodenia folkloristu, terchovského muzikanta, speváka, tanečníka, umeleckého rezbára a herca)
• Alojz Cabadaja (nedožité 85. výročie narodenia folkloristu a terchovského muzikanta)
• Filip Komačka (80. výročie narodenia spoluorganizátora Jánošíkových dní)
• Pavol Krištofík (70. výročie narodenia bývalého starostu Terchovej a spoluorganizátora Jánošíkových dní)
• Ján Novosedliak (65. výročie narodenia dlhoročného výtvarníka Jánošíkových dní)
• František Balát (60. výročie úmrtia predníka terchovskej muziky)
• Jozef Dávidík (60. výročie narodenia starostu Terchovej a predsedu terajšieho organizačného štábu Jánošíkových dní)
• Veronika Hajasová (nedožité 60. výročie narodenia folkloristky, muzikantky, šičky ľudových odevov a členky programovej rady Jánošíkových dní)
• Kazimír /Miro/ Križo (55. výročie úmrtia učiteľa, spoluazakladateľa Jánošíkových dní a zakladateľa konského vozového sprievodu)
• Marián Zajac (50. výročie narodenia učiteľa, publicistu a spoluorganizátora Jánošíkových dní)
• Alojz Kováč-Bubák (45. výročie úmrtia ľudového rozprávača, ktorý účinkoval vo filme Obrazy starého sveta)
• Filip Dávidík (40. výročie úmrtia prvého slovenského detského filmového herca, ktorý stvárnil v dlhometrážnom hranom titule Jánošík z roku 1935 postavu Janka)
• Ján Rybár (nedožité 40. výročie narodenia folkloristu a predníka terchovskej muziky)
• Pavel Martvoň (25. výročie úmrtia zberateľa a hudobníka)    
• Vladimír Ondruš (10. výročie úmrtia filmového a televízneho kameramana a režiséra)
• Ladislav Cingel (5. výročie úmrtia folkloristu a terchovského muzikanta)                                                                

.-.-.-.

• 445. výročie prvej písomnej zmienky o Terchovej
• 90. výročie nakrútenia kultového filmu režiséra Martina Friča Jánošík, v ktorom titulnú rolu stvárnil Paľo Bielik
• 60. výročie založenia Folklórneho súboru Rozsutec zo Žiliny, ktorý je neodmysliteľne spojený s terchovskou muzikou, spevom a tancom
• 50. výročie vzniku textu slávnej piesne Karola Duchoňa V slovenských dolinách (text napísal Ľuboš Zeman)
• 35. výročie založenia obecných novín Terchová

Jubileá slovenských a zahraničných osobností, ktoré sú významne spojené s Terchovou, respektíve propagáciou folklóru, tradícií a zvykoslovia Jánošíkovho kraja (výber)

• Pavol Jozef Šafárik (230. výročie narodenia básnika, etnografa a spisovateľa – v jeho tvorbe prvý raz v slovenskej poézii zreteľnejšie vystupuje Jánošík ako symbol a ľudový hrdina)
• Mikuláš Galanda (130. výročia narodenia výtvarníka, v ktorého tvorbe významne rezonuje aj zbojnícka tematika)
• Mária Rázusová-Martáková (120. výročie narodenia spisovateľky, poetky, dramatičky – autorky veršovanej divadelnej hry Jánošík)
• Paľo Bielik (115. výročie narodenia filmového režiséra, scenáristu, herca a propagátora jánošíkovskej tradície)
• Ján Okáľ (110. výročie narodenia a 35. výročie úmrtia exilového básnika, spisovateľa – autora v angličtine napísanej historickej prózy o Jánošíkovi)
• Zdeno Horecký (95. výročie narodenia výtvarníka, propagátora jánošíkovskej tradície a čestného občana Terchovej)
• Ján Kulich (95. výročie narodenia sochára, medailéra a pedagóga – autora Jánošíkovej sochy v Terchovej
• Alica Elscheková (95. výročie narodenia hudobnej vedkyne)
• Ladislav Leng (95. výročie narodenia folkloristu, etnomuzikológa a editora)
• Štefan Pelikán (90. výročie narodenia a 5. výročie úmrtia sochára, maliara, grafika a scénografa)
• Ernest Bryll (nedožité 90. výročie narodenia poľského básnika, spisovateľa a textára – spoluautora muzikálu Na skle maľované)  
• Svetozár Stračina (nedožité 85. výročie narodenia folkloristu, hudobného skladateľa a režiséra, klaviristu)
• Soňa Řeháková (70. výročie narodenia dlhoročnej riaditeľky Krajského kultúrneho strediska v Žiline a spoluorganizátorky Jánošíkových dní)
• Bernard Garaj (65. výročie narodenia folkloristu, etnomuzikológa, a vysokoškolského pedagóga)
• Juraj Hamar (60. výročie narodenia estetika, folkloristu, etnológa, pedagóga, generálneho riaditeľa SĽUK-u – scenáristu a režiséra programov Jánošíkových dní)
• Janko Alexy (55. výročie úmrtia výtvarníka, spisovateľa, publicistu a propagátora jánošíkovskej tradície)
• Ján Hrušovský (50. výročie úmrtia spisovateľa, autora populárneho historicko-dobrodružného románu Jánošík)
• Ľudovít Fulla (45. výročie úmrtia výtvarníka, pedagóga a propagátora jánošíkovskej tradície)
• Pavo Tonkovič (45. výročie úmrtia folkloristu, hudobného skladateľa a dirigenta, etnomuzikológa, pedagóga – autora zvučky Jánošíkových dní)
• Ludvík Kunz (20. výročie úmrtia českého folkloristu, etnografa, múzejníka, bibliografa a pedagóga)
• Milan Ferko (15. výročie úmrtia spisovateľa, básnika, dramatika – autora trojzväzkového románu Jánošík)
• Martin Ťapák (10. výročie úmrtia filmového a televízneho režiséra, folkloristu, tanečníka a choreografa)
• Ondrej Demo (5. výročie úmrtia folkloristu, etnomuzikológa, rozhlasového redaktora a čestného občana Terchovej)  

Súvislosti

Hoci folklór sa už dávno stratil zo svojho prostredia spolu s ustupovaním foriem tradičného spôsobu života, vôbec to neznamená, že masívne zanikli piesne alebo tance. Zmenila sa forma ich existencie aj podoba. Staré tradície nesporne oslovujú a inšpirujú i dnes. Dôležité však je, ako s nimi budeme narábať a hlavne, či ich budeme vôbec bližšie poznať. O dôkladnejšie poznanie koreňov, respektíve mnohorakých prejavov ľudových tradícií, ich propagáciu a dôstojnú prezentáciu v domácom i medzinárodnom meradle sa už šesť decénií vytrvalo snažia aj Jánošíkove dni v Terchovej.  

Umenie bez tradície je nemysliteľné. Vždy však bude záležať od toho, čo si z tradície slobodne vyberieme. Kým folklór je kultúra, na ktorú sa pozeráme, tradície sú kultúrou, ktorú žijeme. Sebaidentifikácia (stotožnenie) s dedičstvom otcovizne pritom vôbec nemusí byť nútená. Nie je to uniforma navlečená nasilu, ale príjemná domácka žičlivá atmosféra, v ktorej si vnímavý človek chce hovieť čo najdlhšie. Terchovskí muzikanti, speváci a tanečníci vedia takúto čarovnú atmosféru spontánne navodiť nielen na Jánošíkových dňoch či iných akciách doma, ale aj všade tam, kam ich kroky zavedú. V súvislosti s Terchovou je tiež dôležité pripomenúť, že duchovné, hudobné, folklórne, etnografické, výtvarné, literárne, divadelné a filmové tradície obce predstavujú dlhodobo intenzívny zdroj výmeny kultúrnych hodnôt a tvorivej konfrontácie s okolitým svetom.    

Pravá identita človeka sa formuje koreňmi – materinskou rečou, zvykmi a nehmotnou (duchovnou) kultúrou, v obkolesení ktorej vyrastá. Toto stotožnenie sa ďalej viaže na „pevninu detstva“, rodný kraj či región. Hodnoty a dedičstvo otcovizne, ktoré človek vyznáva a rozvíja, sa stávajú jeho spojivkom voči cudziemu. A čím je tlak „cudzieho“ viditeľnejší, hmatateľnejší a intenzívnejší, tým väčšmi sa človek chce stotožniť s tým, čo považuje za svoje. Lebo to predstavuje jeho obranu, vlastný pocit identifikácie, bezpečia, domova... V plnej miere môžeme uvedené slová aplikovať aj v prípade Terchovcov. Folklórne inšpirácie, ľudové tradície, hrdosť na svoj pôvod sa z ich duše a srdca nevygumujú nikdy. Najmä u muzikantov ide o fundamentálny zreteľ osobnostnej identity, ktorý si starostlivo chránia, strážia a prehlbujú.

Terchovské srdce bolo vždy mimoriadne citlivé na interpretačné majstrovstvo muzikantov, spevákov a tanečníkov z Jánošíkovho kraja. Dokázalo harmonicky biť, keď sa svojho milovaného nástroja chopili ľudia, pre ktorých boli vzťah ku koreňom (otcovizeň, dedovizeň) a terchovská muzika doživotnou posvätnou kategóriou. Terchová v sebe geneticky vlastní čarovnú silu, ktorá akoby mimo vplyv okolitého sveta štedro a originálne zároveň ponúka tomu istému svetu vlastné posolstvo. Hoci jeho podoba býva spravidla nevyspytateľná, v súvislosti so vzťahom ku koreňom a rodisku však zostáva pôsobivo a úprimne rovnaká. Každý terchovský muzikant či folklorista je inšpiratívne poznačený týmto osudovým vzťahom, pre každého terchovského muzikanta či folkloristu sú ale rodné súradnice životodarnými kúpeľmi, blahodarne poskytujúcimi neustále nové a nové tvorivé sily a energiu na ďalšie interpretácie.

Vzťah k univerzálnym hodnotám kultúrneho dedičstva v Terchovej (koreňom) neodmysliteľne súvisí s akcentovaním historickej kontinuity, ako aj silnou individuálnou identifikáciou s obecným, respektíve tradičným geniom loci (duchom miesta). Harmonicky sa v ňom prepája spolupatričnosť, hrdosť a sebavedomie s autorskou (rodáckou) reflexiou. Konkrétnym rezultátom je prezentácia pestrej škály aktivít s neskrývanou ambíciou ponúknuť svetu Jánošíkov kraj ako interesantné miesto Slovenska, kde (nadväzujúc na bohatú minulosť) zladene koexistuje živá tradičná kultúra s dynamicky pulzujúcou súčasnosťou.    

Záverom

Vyše šesťdesiat rokov prichádzajú do Terchovej milovníci ľudového umenia a folklóru z domova i zo sveta, aby sa v rámci Jánošíkových dní – v kulisách nádhernej prírodnej scenérie – spolupodieľali na jedinečnej, priam magickej atmosfére, ktorá je pre tento festival príznačná od jeho vzniku. A, samozrejme, zo všetkých sveta strán sa pri tom ozýva terchovská muzika.

Kľúčové slovo SVADBA bude ako východiskový bod (leitmotív) kreatívnym spôsobom premietnuté do dramaturgického konceptu a obsahovej štruktúry 63. ročníka medzinárodného podujatia (30. júl – 3. august 2025). Zásadne ovplyvní programové bloky na veľkých i menších pódiách (vrátane atraktívnych sprievodných akcií). Cieľom je mnohostranne poukázať na skutočnosť, že prvok Terchovská muzika, neodmysliteľne spojený s terchovskou svadbou, je plným právom už 11 rokov zapísaný v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Peter CABADAJ
šéfdramaturg Jánošíkových dní