V ostatných šiestich rokoch bola dramaturgia Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dní v Terchovej postavená na východiskových myšlienkových bodoch, ktoré programovo rozvíjali tieto kľúčové slová:
- 2014 – UNESCO
- 2015 – Jubileá
- 2016 – Kontinuita
- 2017 – Výmena
- 2018 – Legenda
- 2019 – Muzikant
Východiskovým dramaturgickým, respektíve ideovým bodom pripravovaného 58. ročníka Jánošíkových dní (29. júl – 2. august 2020) bude kľúčové slovo OTCOVIZEŇ – s podtitulom 440 rokov od prvej písomnej zmienky o Terchovej.
Zdôvodnenie konceptu
Hoci obec Terchová existuje 440 rokov, územie, na ktorom sa nachádza, bolo ľuďom známe už oveľa skôr. Za najstarší doklad o pobyte človeka v terchovskom chotári možno považovať železný hrot kopije z doby rímskej. Našli ho robotníci pri hĺbení ryhy pre vodovod k bývalej Chate pod Rozsutcom. Keďže však nepoznáme bližšie nálezové okolnosti, nedá sa spomínaný archeologický predmet datovať presnejšie. I napriek uvedenému tvrdeniu sa ale ponúka hypotéza, že v dobe protohistorickej mohli toto teritórium využívať ľudia pri prechode z Oravy na Považie.
Jednotlivé oblasti Slovenska sa nerozvíjali v minulosti rovnako, čo malo za následok vytváranie regionálne odlišného spôsobu života, ako aj špecifické črty ľudovej kultúry. Charakteristickým zamestnaním Terchovcov bolo po stáročia pastierstvo a salašníctvo, a tak sa pastierska kultúra zásadným spôsobom premietla i do miestnej ľudovej kultúry, umenia a folklóru. Obec Terchová ležiaca na rozhraní Horného Považia, Kysúc a Oravy, v lone prekrásnej prírodnej scenérie, patrí medzi tie lokality, kde sú veľmi živé rôzne prejavy ľudovej tradície, pričom mimoriadne je rozvinutá najmä hudobná kultúra.
Pravá identita človeka sa formuje materinskou rečou, zvykmi a nehmotnou (duchovou) kultúrou, v obkolesení ktorej vyrastáme. Toto stotožnenie sa ďalej viaže na „pevninu detstva“, rodný kraj či región. Hodnoty a dedičstvo otcovizne, ktoré človek vyznáva a rozvíja, sa stávajú jeho spojivkom voči cudziemu. A čim je tlak „cudzieho“ viditeľnejší, hmatateľnejší a intenzívnejší, tým väčšmi sa človek chce stotožniť s tým, čo považuje za svoje. Lebo to predstavuje jeho obranu, vlastný pocit identifikácie, bezpečia, domova... V plnej miere môžeme tieto slová uplatniť aj v prípade Terchovcov. Folklórne inšpirácie, ľudové tradície a najmä osudový vzťah k otcovizni sa z ich duše a srdca nevygumujú nikdy. Najmä u muzikantov ide o fundamentálny zreteľ osobnostnej identity, ktorý si starostlivo chránia, strážia a prehlbujú.
Najstaršie zachované písomné zmienky o terchovskej „nebeskej“ muzike máme zo začiatku deväťdesiatych rokov 19. storočia. Podľa dostupných prameňov pôsobilo prvé zoskupenie muzikantov (takzvaná „terchovská trojka“) v osade Kvočkovia. Keďže išlo o vychýrených hudcov, poznali ich nielen v Jánošíkovom kraji, ale i v jeho širšom okolí. Neskôr sa zásluhou muzikantov z mnohých tunajších rodov terchovská muzika postupne rozšírila do susedných dedín, Žiliny a jej okolia a viacerých kútov Slovenska (Turiec, Kysuce, Orava, Považská Bystrica, Prievidza, Zvolen, Bratislava a okolie, Skalica a inde). Obísť nemožno v tejto súvislosti ani Brno – druhé najväčšie mesto Českej republiky. Kuriozitou je predvojnové pôsobenie terchovských muzikantov v ďalekej Argentíne.
Terchovské srdce bolo vždy mimoriadne citlivé na interpretačné majstrovstvo muzikantov, spevákov a tanečníkov z Jánošíkovho kraja. Dokázalo harmonicky biť, keď sa svojho milovaného nástroja chopili ľudia, pre ktorých boli vzťah k otcovizni a terchovská muzika doživotnou posvätnou kategóriou. Terchová v sebe geneticky vlastní čarovnú silu, ktorá akoby mimo vplyv okolitého sveta štedro a originálne zároveň ponúka tomu istému vlastné posolstvo. Jeho podoba býva spravidla nevyspytateľná, v súvislosti so vzťahom k rodisku, otcovizni však vždy pôsobivo a úprimne rovnaká. Každý terchovský muzikant, folklorista je inšpiratívne poznačený týmto osudovým vzťahom, pre každého terchovského muzikanta, folkloristu sú ale rodné súradnice životodarnými kúpeľmi, blahodarne poskytujúcimi neustále nové a nové tvorivé sily a energiu na ďalšie interpretácie.
Terchovské jubileá v roku 2020 (výber)
- Milan Šaradin (110. výročie narodenia fotografa, ktorý dokumentoval aj terchovský folklór)
- Vincent Rybár (105. výročie narodenia predníka terchovskej muziky)
- Viliam Meško (80. výročie narodenia všestranného folkloristu a umelca)
- Vladimír Maruna (80. výročie narodenia spoluzakladateľa Jánošíkových dní)
- Miro Križo (50. výročie úmrtia spoluzakladateľa Jánošíkových dní a tvorcu myšlienky konského vozového sprievodu – erbového festivalového programu)
- 40. výročie vzniku Dedinskej folklórne skupiny pri Miestnom kultúrnom stredisku v Terchovej
Jubileá slovenských osobností, ktoré sú významne spojené s Terchovou, respektíve propagáciou folklóru, tradícií a zvykoslovia Jánošíkovho kraja (výber):
- Paľo Bielik (110. výročie narodenia – filmový režisér, scenárista a herec)
- Zdeno Horecký (90. výročie narodenia – výtvarník)
- Svetozár Stračina (nedožité 80. výročie narodenia – hudobný skladateľ, folklorista)
- Pavol Tonkovič (40. výročie úmrtia – hudobný skladateľ, folklorista, pedagóg)
- 55. výročie vzniku Folklórneho súboru Rozsutec zo Žiliny, ktorý založil terchovský rodák, muzikant a choreograf Miroslav Vallo. Rozsutec bol v minulosti dlhodobo pravidelným účastníkom Jánošíkových dní a významne prispel k domácej i medzinárodnej propagácii ľudovej kultúry a folklóru Terchovej.
Súvislosti
Umenie bez tradície je nemysliteľné. Vždy však bude záležať od toho, čo si z tradície slobodne vyberieme. Kým folklór je kultúra, na ktorú sa pozeráme, tradície sú kultúrou, ktorú žijeme. Sebaidentifikácia s otcovizňou pritom vôbec nemusí byť nútená. Nie je to uniforma navlečená nasilu, ale príjemná domácka žičlivá atmosféra, v ktorej si vnímavý človek chce hovieť čo najdlhšie. Terchovskí muzikanti, speváci a tanečníci vedia takúto čarovnú atmosféru spontánne navodiť nielen na Jánošíkových dňoch či iných akciách doma, ale tiež všade tam, kde ich kroky zavedú.
V súvislosti s Terchovou je tiež dôležité pripomenúť, že duchovné, hudobné, folklórne, etnografické, výtvarné, literárne, divadelné a filmové tradície obce predstavujú dlhodobo intenzívny zdroj výmeny kultúrnych hodnôt a tvorivej konfrontácie s okolitým svetom.
Podľa slov pamätníkov, ale i na základe záverov početných výskumov vieme, že takmer každá terchovská osada mala kedysi svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí znalci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na malom priestore. Výchove budúcich muzikantov, ale i spevákov a tanečníkov sa v obci a jej okolí dlhodobo systematicky venujú dve základné umelecké školy.
Ako je všeobecne známe, v decembri 2013 bol v azerbajdžanskej metropole Baku zapísaný prvok Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Odborná komisia ocenila mimoriadne osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Zároveň s uvedeným ide o dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva obce, respektíve otcovizne, s ktorým sa identifikujú miestni obyvatelia. Terchovská muzika sa tak zaradila k tým prejavom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú medzigeneračnú komunikáciu pri ich odovzdávaní. Všetky spomenuté faktory vedno so silným medzinárodným presahom, odborným zázemím, nasadením a entuziazmom folkloristov z Jánošíkovho kraja sa podpísali pod spomenuté začlenenie terchovskej muziky do zoznamu UNESCO.
Vzťah k otcovizni v Terchovej neodmysliteľne súvisí s akcentovaním historickej kontinuity, ako i silnou individuálnou identifikáciou s obecným, respektíve tradičným geniom loci (duchom miesta), v ktorom sa harmonicky prepája spolupatričnosť, hrdosť a sebavedomie s autorskou (rodáckou) reflexiou. Konkrétnym rezultátom je prezentácia pestrej škály aktivít s neskrývanou ambíciou ponúknuť svetu Jánošíkov kraj ako interesantné miesto Slovenska, kde (nadväzujúc na bohatú minulosť) existuje živá tradičná kultúra a dynamicky pulzujúca súčasnosť.
440. výročie prvej písomnej zmienky o obci ponúka vhodnú príležitosť dôstojne si v rámci bohatého programu Jánošíkových dní pripomenúť miesto a význam Terchovej a jej nezameniteľného folklóru v kontexte slovenskej ľudovej kultúry a umenia. Z pohľadu Terchovcov pôjde tiež o hľadanie odpovedí na otázky, akými cestami a formami sa bude uberať zveľaďovanie, rozvíjanie, prezentácia a propagácia hodnôt a duchovného posolstva dedičstva otcovizne.
Záverom
Kľúčové slovo Otcovizeň bude ako východiskový bod (leitmotív) kreatívnym spôsobom premietnuté do dramaturgického konceptu a obsahovej štruktúry 58. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej (29. júl – 2. august 2020). Zásadne ovplyvní programové celky nielen v amfiteátri Nad bôrami, ale i na ďalších piatich javiskách (vrátane bohatého sprievodného programu).
Peter CABADAJ
šéfdramaturg Jánošíkových dní
