Jánošíkove dni

Pokiaľ ide o chystaný 63. ročník Jánošíkových dní (30 júl. – 3. august 2025), východiskovým dramaturgickým, respektíve ideovým bodom bude kľúčové slovo SVADBA – s podtitulom Päť dní na veselí.  V období od 14. do 17. storočia zasiahla územie dnešného Slovenska prisťahovalecká vlna označovaná ako valašská kolonizácia. Počas nej prichádzalo na naše teritórium valašské obyvateľstvo, ktoré sa živilo prevažne horským pastierstvom oviec, a preto osídľovalo najmä vyššie položené horské a podhorské oblasti. Na územie dnešného Slovenska prenikli prví valaskí pastieri v prvej polovici 14. storočia (najzápadnejšie oblasti Východných Karpát). Ich prítomnosť vo Zvolenskej, Liptovskej, Oravskej a Trenčianskej župe, do ktorej neskôr patrila obec Terchová, máme hodnoverne doloženú v druhej polovici 15. storočia. Oprávnene možno konštatovať, že do „konca stredoveku sa valašské pastierstvo rozšírilo vo všetkých oblastiach Slovenska zasiahnutých valašskou kolonizáciou“. Zásadnejší vplyv na charakter osídlenia na Orave a Kysuciach (vrátane Terchovej) mala ale valašská kolonizácia v období raného novoveku – čiže v priebehu 16. a 17. storočia. Valašské obyvateľstvo prinieslo na naše územie nielen valašské právo, osobitnú formu valašskej samosprávy, hrubé valašské súkno, technické zariadenie na vodný pohon a hlavne nové formy chovu takzvaného valašského dobytka (ovce, kozy), ale bezprostredne s ním súvisia aj počiatky formovania tradičnej ľudovej (pastierskej) kultúry na Slovensku.

Zobraziť celý článok