Konský vozový sprievod

Prvý konský vozový sprievod z Terchovej do Vrátnej sa konal v nedeľu 18. augusta 1968 v rámci šiesteho pokračovania Jánošíkových dní. Masu vďačných divákov neodradili ani hrôzostrašné mračná visiace nad ich hlavami. Akoby išlo o predzvesť čohosi tragického, osudového. Nikto z prítomných milovníkom tradícií a folklóru vtedy v Terchovej nemohol tušiť, že už o tri dni vtrhne na územie našej vlasti päť spojeneckých armád Varšavskej zmluvy. Táto brutálna invázia vyše polmiliónového vojska (6 300 tankov, dvetisíc diel a rakiet, osemsto lietadiel...) definitívne ukončila obrodný proces, respektíve pochovala sen Alexandra Dubčeka a reformných komunistov o socializme s ľudskou tvárou. Mimochodom, Jánošíkove dni boli poslednou veľkou kultúrnou akciou vo vtedajšom Československu pred okupáciou s fatálnymi dôsledkami.

Známa folkloristka, entologička, šička i zberateľka krojov a tvorkyňa odevov s prvkami etnomódy Jana Kucbeľová tvrdí, že „asi nikto nepochybuje, že Terchová je jedinečná dedina. Má vlastný festival aj štýl hudby a tanca, pýši sa vlastnými krojmi. Hrdí Terchovci akoby nikoho nepotrebovali. Zriedkavo cestujú na vystúpenia po Slovensku a žijú si svoj bohatý folklórny život. Prešlo azda aj dvadsaťpäť rokov, no jasne si pamätám svoju prvú návštevu ich folklórneho festivalu. Vtedy som už pomerne dobre poznala terchovskú špecifickú hudbu aj tunajší kroj, preto som si viac vychutnávala celkovú atmosféru. Veľký dojem na mňa urobil krásne vyzdobený konský sprievod, ktorý Terchovci organizujú už vyše 50 rokov. Keď tiahne za zvuku dolu dedinou pred kostol či úrad, je to nádherné divadlo.“

Predstavovanie jednotlivých furmanov a muzík s názvom „Koníček sivastý, prenes ma cez mosty...“ sa v réžii Jána Miha uskutoční od 12.30 h v zrenovovanom areáli pod sochou Juraja Jánošíka.    

Najprv pandémia koronavírusu a potom krajná nepriazeň počasia (prudký lejak, silné búrky, hromobitie, blesky) spôsobili, že v uplynulých štyroch rokoch sa čarokrásny, monumentálny konský vozový sprievod – s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi v rebriniakoch – nekonal. Všetci pevne dúfame, že tento rok k nám budú nebesá milosrdnejšie..